Pandémia obezity zasiahla už aj Slovensko. Nie pred pár mesiacmi, ale pred niekoľkými rokmi. Podľa dostupných údajov je na Slovensku obéznych 20 % žien a 21 % mužov. Toto číslo každoročne rastie. Šírenie obezity môžem pokojne volať pandémiou, pretože počet obéznych sa podľa WHO od roku 1975 celosvetovo strojnásobil. V roku 2016 trpelo nadváhou 2 miliardy ľudí. Na svete je dnes viac obéznych ľudí ako ľudí trpiacich podvýživou.
Čo je nadváha a obezita?
Povedzme si najprv, čo je nadváha a čo je obezita. Nadváhou a obezitou sa rozumie abnormálne ukladanie tuku, ktorý môže ovplyvniť zdravie človeka. Najjednoduchším spôsobom určenia nadváhy je BMI index, ktorý dobre poslúži u väčšiny populácie.
Nadváhou trpia dospelé osoby, ktoré majú BMI väčšie alebo rovné číslu 25.
Obezitou trpia dospelé osoby, ktoré majú BMI väčšie alebo rovné číslu 30.
Čo stojí za vznikom obezity?
Základným kameňom úrazu je energetická nerovnováha v príjme a výdaji energie, ktorú zjeme. Toto vedie mnohých ľudí, najmä tých štíhlych, k presvedčeniu, že tuční ľudia sú nenásytní a navyše, aj leniví.
Lenže koncept osobnej zodpovednosti v sebe nesie nutnosť vedomej voľby, a preto pokrivkáva hneď z niekoľkých dôvodov:
- Obézni ľudia majú väčšinou viac zdravotných problémov ako tí štíhli. Platia viac za dopravu, napríklad pri ceste lietadlom, za lekára, v extrémnych prípadoch majú problémy s bežnými denno-dennými činnosťami. Prečo by si to potom sami vybrali?
- Vzrastá počet detí, ktoré trpia obezitou. Vybrali si tieto deti samé, že chcú priberať?
- Epidémia obezity rastie do enormných rozmerov po celom svete. Za posledné desaťročie vzrástol počet obéznych detí vo Francúzsku, v Japonsku, Južnej Kórei, Číne, Indii.
- Existuje evidencia, že aj zvieratá chované v zajatí za posledných 20 rokov pribrali na hmotnosti. Ich strava je priemyselne spracovaná a skladá sa z rovnakých prísad, ako tá naša.
- Najväčší nárast obezity je v USA zaznamenaný na deťoch vo veku od 2 do 5 rokov. Máme tu dokonca rastúci trend u obéznych batoliat do 1 roka. Tie sa určite vedome nerozhodujú, koľko čoho budú jesť.
Kto teda za rastúci trend pandémie obezity môže?
Je pravda, že s rozvojom vedy a techniky je náš život stále jednoduchší a fyzicky menej náročný. Moderné spôsoby spracovania potravín vedia vyrobiť chutnejšie jedlo pre rastúci počet obyvateľov tejto planéty. A nad týmto všetkým stojí naša vlastná genetická výbava.
Hľadať vinníka pandémie obezity môžeme na viacerých úrovniach a nájsť jeden konkrétny dôvod je zložité. Za pandémiu obezity na individuálnej úrovni vďačíme svojej biochémii, ktorá len reaguje na naše nové životné prostredie. Naši predkovia museli v pote tváre tvrdo fyzicky pracovať na to, aby mali čo jesť. To dnes už nemusíme. Dnes s potom v tvári sedíme v zasadačkách, snažíme sa ukázať pred šéfom tie najlepšie čísla a ťaháme jeden bonbón z krabice na stole za druhým.
Naše množstvo telesného tuku závisí od dobre fungujúcej rovnováhy medzi hormónmi. Pre zjednodušenie budeme spomínať iba dobre známe hormóny: leptín a inzulín.
Leptín je proteín vyrábaný tukovými bunkami, ktorý signalizuje v mozgu, či máme dostatok zásob energie alebo nie. Inzulín je hormón uvoľňovaný v pankrease, ktorý znižuje hladinu glukózy v krvi tým, že pomáha jeho vstupu do buniek orgánov, svalov, tukových buniek. Tieto dva hormóny medzi sebou spolupracujú a napomáhajú k udržaniu energetickej rovnováhy. Za normálnych okolností, tuk produkuje leptín, ktorý hovorí mozgu, že jesť už nepotrebujeme, nie sme hladní a pankreas nemusí vyrábať inzulín.
Veľké množstvo inzulínu môže spôsobiť, že znižuje citlivosť mozgu na leptín, čiže mozog si myslí, že nemáme dosť uloženej energie. Preto nám privolá pocit hladu a zníži náš energetický výdaj. Mozog sa snaží zachovávať energiu a dokáže znížiť výdaj energie o 20 %, t.j. našu aktivitu. A to už stačí na to, aby sme sa cítili ako lenivci. Obezita spôsobuje lenivosť, nie naopak. Lenže bludný kruh beží ďalej, jeme viac, pankreas vyrába viac inzulínu a citlivosť mozgu na leptín klesá a klesá. Čo podporuje ďalšie jedenie. Až to nevydrží ani pankreas a dopracujeme sa k diabetu.
Lenže prečo by mali naše telá dnes produkovať viac inzulínu ako v minulosti? Svetová spotreba cukru sa za posledných 50 rokov strojnásobila, čo predstavuje 50-percentný nárast konzumácie na hlavu. Priemerný Európan zje denne cca 20 kociek cukru, pričom odporúčanie je neprekročiť 5 – 10 kociek cukru denne.
Obezita spôsobuje iné vážne problémy
Obezita je známka metabolických porúch, známych aj pod pojmom metabolický syndróm. Metabolický syndróm je skupina 5 chronických ochorení: obezita, diabetes, hypertenzia, porucha metabolizmu tukov, kardiovaskulárne ochorenia. Ak trpíte aspoň tromi poruchami, máte metabolický syndróm. Na obezitu ako takú neumierame a ani nemusí zásadne skracovať život. Čo nám spôsobuje problémy, sú ďalšie poruchy, ktoré prichádzajú s obezitou. V roku 2012 boli kardiovaskulárne ochorenia najčastejšou príčinou úmrtia dospelých ľudí.
S obezitou sa však spájajú aj ďalšie problémy, ktoré znižujú kvalitu života a často aj život sám. Napríklad osteoporóza či niektoré druhy rakoviny (rakovina pečene, obličiek, hrubého čreva). To už sú dôvody, prečo sa obezite oblúkom vyhnúť.
Ako sa môžeme brániť?
Nie, nie je to len o tom, aby sme viac cvičili a menej jedli. Je dôležité minimalizovať konzumáciu priemyselne spracovaných potravín, obmedziť množstvo prijímaného tuku, cukru, vylúčiť konzumáciu sladených nápojov a alkoholu. Naopak je dôležité jesť viac zeleniny a ovocia. Ideálne vcelku. Zelenina a ovocie nám dodajú potrebnú vlákninu, ktorá spomaľuje trávenie. Tak sa budeme cítiť dlhšie nasýtení a nezjeme enormné množstvo kalórií.
Keď si namiesto narýchlo kúpenej bagety v sieti rýchleho občerstvenia nájdeme čas a jedlo si pripravíme z surovín, naše telo spozná rozdiel. Do prípravy jedla treba dať čas a energiu. V uponáhľanom svete je to ťažké, no vždy hovorím: jedz reálne jedlo a venuj jeho príprave úsilie. To zaručí, že jedlo bude nutrične plnohodnotné a nebude obsahovať len cukor s tukom zasypanými soľou.
A ešte k tomu budovať svalovú hmotu. Ako inak, cvičením. Ak nie ste zástancami kondičných cvičení ako je beh, plávanie, bicyklovanie, je tu cesta. Ukazuje sa, že cvičenie s odporom je vhodné pre všetky vekové kategórie a hrá dôležitú úlohu aj pri spomalení rozvoja osteoporózy u žien v strednom veku. Stačí si tú svoju formu cvičenia iba nájsť a zaradiť ju do bežného života.
Miroslav Ort
Zdravotné problémy, ktorým som čelil v detstve, ma naučili, že veľakrát si sami vieme pomôcť udržať pevné zdravie vhodnou starostlivosťou o svoje telo. Začal som sa venovať oblasti trvalo udržateľnej vitality kombináciou vyváženej stravy a pohybu. Od roku 2018 pôsobím ako certifikovaný výživový poradca a tréner I. kondičného stupňa. Mojou víziou je zdieľať mnou nadobudnuté vedomosti ďalej a šíriť tak povedomie, že zdravie máme vo svojich rukách.