Výživa je dôležitým faktorom vonkajšieho prostredia, ktorý nepochybne prispieva k súčasnej pandémií obezity. Vonkajšou determinantou výživy je predovšetkým ponuka tovaru na trhu, čo sa týka zloženia, kvality, bezpečnosti a ich cenovej dostupnosti, ale i marketingový tlak reklamy.
Vnútornými biologickými faktormi ovplyvňujúcimi príjem stravy sú hlad, chuť, k aktuálnej prijímanej potravine a psychogénny stres. Mozog a jeho centrá regulujú príjem potravy na úrovni vedomej (bezprostredne ovládaný našou vôľou) a podvedome. Podvedomé kontrolné systémy sa delia na „homeostatické“ a „odmeňujúce – hedonické“.
Homeostatický kontrolný systém vyhodnocuje a zjednocuje na úrovni mozgového kmeňa a hypotalamu nervové a endokrinné signály o dlhodobej energetickej bilancii (leptín, inzulín) a aktuálnom príjme živín (vstrebané nutrienty a humorálne messengery, črevné peptidy, nervové signály prostredníctvom odstredivých vágových dráh o distenzii (roztiahnutý) žalúdka, chemickom a hormonálnom prostredí). Hormóny – peptidy tráviaceho traktu sa uvoľňujú v závislosti na žalúdočnom a črevnom obsahu alebo odstredivých vágových podnetoch. Majú účinok inkretinový (zlepšujúci inzulínovú odpoveď na nutričný obsah čreva: GLP – 1, GIP, pravdepodobne OXM), sýtivý ( GLP – 1, OXM, CCK) alebo naopak orexigénný, navodzujúci pocit hladu (ghrelín). Ghrelín je produkovaný prázdnym žalúdkom, GLP – 1, GIP a CCK tenkým črevom, OXM a PYY hrubým črevom, leptín je hormónom tukových tkanív, inzulín pankreasu.
Endokrinné a nervové signály z ústnej dutiny, žalúdka, čriev, pankreasu, pečene, portálneho obehu a viscerálneho tuku komunikujú periférnych tkanív s kontrolnými systémami energetickej bilancie umiestnenými v hypotalame. Ide predovšetkým o aktiváciu neurónov nc. Arcuatus NPY/AgRP (napr. ghrelínom), ktorý spôsobuje zvýšenú chuť do jedla a zníženie energetického výdaja, zatiaľ čo aktivácia proopiomelanokortinových (POMC) neurónov (leptínom či inzulínom) znižuje chuť k jedlu spoločne so zvýšením energetického výdaja. Tak je možné zaistiť homeostatickú kontrolu energetickej bilancie.
Hédonický alebo odmeňovací kontrolný systém je nadriadený homeostatickému kontrolnému okruhu: inhibičné signály nasýtené z homeostatického systému sú potlačované odmeňovacími dráhami. Jeho aktivita spočíva v očakávaní pôžitku slasti tzv. túžba po jedle. Ide o procesy, učenia sa z asociatívných a kognitívnych procesov emóciami, ktoré odrážajú bezprostredne skúsenosť a túžbu zažiť uspokojenie spojené s príjmom potravy a podvedomou motiváciou chcieť aktuálne jesť. Ide o evolučne staré opioidné a dopaminergné dráhy v mozgu, ktoré vyvolávajú odmenu po jedle s obsahom cukrov, tukov. Cukry uvoľňujú opioidy a dopamín v nc. Accumbens môžu mať adiktívny potenciál prejavujúci sa záchvatovým prejedaním, abstinenčnými príznakmi s túžbou po ďalších potravinách obsahujúcich cukry a skríženou zvýšenou citlivosťou. Táto odmeňovacia dráha môže byť narušená u obezity, kedy je znížená aktivácia tohto systému po jedle.
Hédonickú (zmyslovú) odmeňovaciu dráhu tiež moduluje prežívanie spôsobené stresom – či už biologickým, psychologickým (ohrozenie sebavedomia, sebaúcty, neschopnosť sa presadiť, bezmocnosť, neúspech, konflikt hodnôt) alebo sociálnym (konflikt v rodine, strata partnera, strata postavenia). Stres je spustený aktiváciou paraventrikulárneho a suptraoptického jadra hypotalamu, spojením so senzorickými a viscerálnymi senzitívnymi dráhami kortikolimbické oblasti, so spustením aktivácii kaskády hypotalamus – hypofýza – nadobličky a sympato-adreno-medulárnej osy (SAM) s produkciou vazopresínu, oxytocínu a CRH (hormón uvoľňujúci kortikotropín), stimulujúceho POMC, ACTH (adrenokortikotropný hormón) a kortizolu. Úzkostné chovanie či deficity v sociálnom interaktívnom chovaní znižujú funkciu odmeňovacieho okruhu, následkom čoho je kompenzačné navýšenie „vyhľadávanie“ odmeny s preferenciou cukrov, čo vedie k antidepresívnemu efektu s vyššou intrakraniálnou autostimuláciou. Chronický psychický stres menšej intenzity sa väčšinou prejavuje zvýšením príjmu potravy, zatiaľ čo akútny intenzívny stres sprevádzaný pocitom ohrozenia spôsobí obmedzenie príjmu potravy. Okrem týchto podvedomých regulácií je príjem potravy ovplyvnený i vedomím/kognitívnym konaním, ktoré je motivované najrôznejšími podnetmi a odvíja sa od výživových skúseností prevzatých z rodiny, danej kultúry, náboženstva, tradícií spojenými s lokálnymi zvyklosťami, samozrejme tu je tak isto vplyv informácií získaných vďaka vzdelaniu, rovesníkom, sociálnym sieťam, médiám, reklame. Určujúcimi sú následne možnosti prístupu k strave, či už v rovine fyzickej (prítomnosť na trhu), ekonomickej (finančnej) alebo časovej náročnosti. Súčasné obezitogenné prostredie a najmä potravinársky priemysel a priemysel rýchleho občerstvenia poskytuje nadbytok a ľahkú dostupnosť potravín a pokrmov, ktoré prinášajú bezprostredné emočné uspokojenia, sú však návykové. Toto všetko vedie k prekonaniu fyziologických adaptačných regulačných mechanizmov a výsledného poškodzovania zdravia.